Who doesn’t love seeing our young people this time of year wearing a scratchy costume… a fake beard or a blue scarf…dressed up to play Mary and Joseph or some shy shepherds as attentive parents, grandparents, and others look on. Whatever shape it takes, the nativity scene will be a feature of many of our Christmas celebrations at church and at home.
The world’s first nativity scene was created by Saint Francis of Assisi in the year 1223. Francis wanted to recreate the scene he was able to imagine in the grotto of the nativity on a pilgrimage to Bethlehem he made some years earlier. So Francis got permission from the pope in Rome to create the curious display in a cave in an Italian village called Greccio. There he set up a manger of hay… and brought an ox and a donkey. The people from the surrounding countryside lit candles and made a procession to the cave to imagine what that first Christmas was like. The friars celebrated mass there and Saint Francis delivered a sermon, during which he was so overcome by the beauty of it all that that he struggled to say the name “Jesus” without crying.
In addition to the figures of Mary and Joseph, the ox and the donkey are a staple of almost every nativity scene, but aren’t themselves mentioned in the gospels! Instead, it’s the prophet Isaiah who inspires us to imagine them there, looking into the manger, into their feeding trough, at the little Lord Jesus. Isaiah writes, “The ox knows its owner, and the donkey its owner’s crib, but Israel does not know me. My people do not understand.”
For Saint Francis, the simple act of creating a nativity scene was meant to recall the hardships Jesus suffered even as an infant: the nativity scene witnesses to a savior who chose to become poor for our sake; a truly human Jesus, who became like us in every way.
Whether our nativity scenes are acted out by friends and family, or carved out of wood, or cast in porcelain, or formed into plastic figurines; whether they are very elaborate or very simple, each nativity, every creche, points to the same simple truth: In Jesus, God became one of us. God became a human being. As the carol proclaims: “Veiled in flesh the Godhead see… pleased as man with us to dwell, Jesus our Emmanuel.” Emmanuel. God with us.
No matter how humble, these scenes tell a story. The story of our Creator-God who enters God’s very own creation. The story of a God who loves humanity enough to become human. A God who shows strength by becoming weak, and greatness by becoming small. “Who became human to set us free. Who did not spurn the virgin’s womb.” Who became poor for our sake. And entered the world surrounded by “nobodies” in the eyes of the world. The firstborn of a young girl and the adopted child of an old man. Of royal blood, but of no prestige. Welcomed into the world by shepherds who labor in the fields. The baby without a proper cradle is welcomed by the songs of angels and worshipped by foreigners who travelled from afar to find him. Christmas is the celebration of God’s strength in weakness. God’s power to save amidst our helplessness. And God’s love for us no matter how small or insignificant, or unappealing we may seem.
Christmas is the story of our God, who is pleased to live in us and with us and share our experiences. Our king who doesn’t want to live in a palace. Our God who isn’t afraid to know need and to taste death. Our Shepherd who wants to walk with and smell like his sheep.
This is Jesus who came to us in an unexpected way. And this Jesus has promised to still be found in the unexpected places the world doesn’t think to look for him: in the lost, and the least; in the needy and the forgotten; among the poor and the poor in spirit; in the stranger; in water and the word; in bread and in wine. Yes, in the coldness of this world and in the uncertainty of life, and in the most plain of places as a stable filled with hay, Jesus–Emmanuel is with us to love and to heal and to save.
The ox knows its owner, and the donkey its owner’s crib. In this holy season, may we recognize God has come to us! Let us love as God loves. Let us see things the way God sees them, and love each and everyone whom God loves. Let us be friends and siblings and servants to one another. Let us become like Jesus who became like us for our sake that, through us, the world may know the love of Christ.
May Christmas joy be yours as you celebrate and share the coming of Emmanuel–God with us, in the birth of the Christ Child!
Komu by sa nepáčilo vidieť našich mladých ľudí v tomto vianočnom období v ošúchanom kostýme—s falošnou bradou alebo modrou šatkou—ako sa hrajú na Máriu a Jozefa alebo na nejakých hanblivých pastierov pre rodičov a starých rodičov? Akýkoľvek je, betlehem bude súčasťou mnohých našich vianočných osláv v kostole a v našich domovoch.
Prvý betlehem vytvoril svätý František z Assisi v roku 1223. František túžil zrekonštruovať scénu, ktorú si vedel predstaviť v jaskyni narodenia na púti do Betlehema, ktorú urobil niekoľkými rokmi pred tým. František dostal od pápeža v Ríme povolenie na vytvorenie kurióznej expozície v jaskyni v talianskej dedine Greccio. Tam postavil jasle so senom, a priniesol vola a osla. Ľudia z okolia pálili sviečky a urobili sprievod do jaskyne, aby si predstavili, aké boli prvé Vianoce. Bratia tam slúžili omšu a svätý František mal kázeň, počas ktorej bol tak ohromený krásou toho všetkého, že nedokázal ani vysloviť meno „Ježiš“ bez plaču.
S Máriou a Jozefom sú vôl a oslík súčasťou takmer každého betlehema, ale v evanjeliách ich nenájdeme! Je to prorok Izaiáš, ktorý nás inšpiruje, aby sme si ich tam predstavili, ako hľadia do jasieľ, do svojho kŕmidla, na malého Pána Ježiša. Izaiáš píše: „Vôl pozná svojho majiteľa a osol jasle svojho pána, ale mňa Izrael nepozná. Môj ľud nechápe.”
Pre svätého Františka vytvorenie betlehema znamelao pripomenutie si útrapy, ktoré Ježiš trpel ešte ako dieťa. Svedčilo to o spasiteľovi, ktorý sa rozhodol stať sa chudobným pre nás: skutočný ľudský Ježiš, ktorý sa nám vo všetkom podobal.
Či už naše betlehemy hrajú priatelia a rodina, alebo sú vyrezávané z dreva alebo odlievané do porcelánu či plastových figúrok. Či už je to veľmi prepracované alebo veľmi jednoduché, každý Betlehem, každá jaslička ukazujú na tu rovnakú jednoduchú pravdu. V Ježišovi sa Boh stal jedným z nás. Boh sa stal človekom. Ako pieseň hovori: “Božstvo zahalené telom vidte… rád ako človek býva u nás, Ježiš, náš Emanuel.” Emanuel: Boh s nami.
Bez ohľadu na to, aké sú skromné, rozprávajú príbeh. Príbeh Stvoriteľa, ktorý vstupuje do svojho stvorenia. Príbeh Boha, ktorý miluje ľudstvo natoľko, že sa stal človekom. Príbeh Boha, ktorý preukazuje silu tým, že sa stáva slabým, a svoju veľkosť tým, že sa stáva malým. „Ktorý sa stal človekom, aby nás vyslobodil. Ktorý neodmietol maternicu panny.” Ktorý sa stal chudobným pre nás. A vstúpil do sveta obklopený „niktošmi“ v očiach sveta. Prvorodený mladého dievčaťa a osvojenec starého muža. Z kráľovskej krvi, ale bez prestíže. Na svet ho vítajú pastieri, ktorí pracujú na poli. Bábätku bez poriadnej kolísky privítajú anjeli. On je uctievaný cudzincami, ktorí za ním pricestovali z diaľky. Vianoce sú oslavou Božej sily v slabosti— Božej moci spasiť uprostred našej bezmocnosti— Božej lásky k nám bez ohľadu na to, akí malí alebo nedôležití alebo nepríťažliví sa môžeme zdať.
Toto je príbeh nášho Boha, ktorý rád žije v nás a s nami a delí sa o naše skúsenosti. Náš kráľ, ktorý nechce žiť v paláci. Náš Boh, ktorý sa nebojí poznať potrebu a zažiť smrť. Náš Pastier, ktorý chce voňať ako jeho ovečky.
Toto je Ježiš, ktorý k nám prišiel nečakaným spôsobom. A sľúbil, že ho stále nájdeme na miestach, o ktorých si svet nemyslí, že by ho mal hľadať. V stratených a najmenších. V núdznych a zabudnutých. Medzi chudobnými a chudobnými duchom. V cudzích. Vo vode a v slove. V chlebe a vo víne. Do chladu tohto sveta a do neistoty života, do najprostejších miest ako stajňa plná sena, Ježiš je s nami, aby nás miloval, nás uzdravil a nás spasil.
Vol pozná svojho majiteľa a osol jasle svojho pána. V tomto svätom obdobi nech ho pozná aj Boží ľud! Nech milujeme tak, ako miluje Boh. Nech vidíme svet ako Boh ho pozná. Nech milujeme každého, koho Boh miluje. Nech sme si navzájom priateľmi, súrodencami a služobníkmi. Staňme sa takými, aký je Ježiš, ktorý z lásky k nám sa stal takým akými sme my. Aby skrze nás, aj celý svet poznal lásku Kristovu. Nech je vianočná radosť vaša, ako oslavujete príchod Emanuela: Boh s nami.
